utorok 2. októbra 2012

Ako Matko s Kubkom kurin stavali a halusky varili

V piatok rano sa stretavame na ranajkach unaveni z predoslych dni a stastni, ze sme opat "doma" vo svojom. Vzhladom na nase docasne priame nezaradenie do pracovnej cinnosti (do konca roka) panuje pri stole mensia nervozita, co budeme robit. Tu hned rozptyli riaditel – dnes budete manualne pracovat, oznamuje so sibaliskym usmevom a pohladom na moj biceps. Existuje nadej, ze si to este rozmysli? Ani nahodou! Vzapati este s nadsenim dodava, ze ideme stavat kurnik. Kiezby som to nadsenie zdielal tiez. Nahadzujem sa teda do pracovneho a smerujem k zvieratam. Nastastie sa ukazuje, ze kurnik uz stoji, akurat ho treba oplotit proti roznym predatorom, ktori nam tu napadaju slepice. Decka uz nesu plot a my sa s vervou pustame do prace... slnko prazi ako zmyslu zbavene, pomedzi nas behaju kozy a ako naschval zeru vsetok igelitovy odpad okolo. Priebezne ich teda nahanam, aby sa nam tu neudusili... Cistime, plasime, buchame, strihame, ohybame plot, zabijame klince. Ale vysledok stoji za to: kurnik stale nespadol a pletivo napodiv tiez drzi. Uz len kupit sliepky a funkcia dokonale splnena. Proste idylicky obraz zivota na Farme, ziadny Hotel Paradise veru (ci co to teraz aktualne doma davaju...).

Sobota sa stava volnym pokracovanim serialu o belochovi na africkej farme. Dnesny diel prinasa kratky exkurz do pomerov v pracovnom zaradeni cudzincov v domacom prostredi. V ramci pravidelnych vikendovych povinnosti sa beloch dostava na oddelenie Pole 2. S dobrou volou a neutichajucou chutou pracovat prichadza za veducim "smeny". Lamanym dialektom miestneho jazyka zistuje ako sa da pripojit k "pracujucim". Sotva dopovie, domaci chalani sa idu potrhat, ktory sa podeli o svoju motyku ci hrable (v ich horsom pripade), resp. s chutou odovzda veskere vybavenie natrvalo (ich lepsi pripad). Ale pozor! Beloch nie je vcerajsi! Zhana si vlastne vybavenie! Naivne ocakava, ze s naradim v ruke pojde praca domacim od ruky. Zacina sa makat... Beloch kope, poti sa, slnko pecie, pripeka... domaci z bezpecnej vzdialenosti pozorne sleduju cudzinca. Nik sa neopovazi priblizit, toboz zakopnut do zony jeho akcneho radia dobrych 5 metrov. Pre pripad neocakavanej udalosti navyse zaujimaju pohotovostnu polohu vertikalnu s technickym nastrojom stabilne fixovanym pod bradou. Cudzinec si nemoze nevsimnut, ze aktivne pracujucich je stale menej a menej. Niektori trufalci sa prilezitostne opovazia priblizit a zakopnut tu a pohrabat tam, vsetko ale s pozornou presnostou im vlastnou, v ziadnom pripade nenarusajuc pracovny priestor bieleho hosta. V momente priblizenia prvej prieskumnej skupiny k cudzincovi veli velitel druhej - pohotovostnej caty – stiahnut sa do bezpecneho pasma v tieni pod najblizsim stromom – mimo radarovej kontroly. Domaci nic nenechavaju na nahodu! Po dvoch hodinach vzajomneho pozorovania sa obe strany dohodnu na ukonceni prieskumnych a prevazne neprieskumnych prac. Bielemu zufalemu cudzincovi neostava nic ine ako ponadavat si a drzat sa zelezneho pravidla vseobecne pritomneho v nehostinnom prostredi - paciencia (trpezlivost)... Dalsi diel dramaticko-groteskneho serialu z vidieckeho prostredia volne pokracuje podla potreby na obvykle stanovenom mieste.





Sobota vecer sa nesie v duchu slovenskeho dna a narodnych tradicii. Niekolkorocna pritomnost Slovakov v Angole sposobila, ze tunajsi misionari z inych krajin uz mali tu cest ochutnat nasu narodnu pychu – bryndzove halusky. Preto ani nas novacikov neobchadza povinnost, po kratkej aklimatizacii sa v prostredi, predstavit opat raz tu vec z domacej kuchyne, na ktoru mozme byt stale hrdy. Zistujeme, ze samotna priprava halusiek nepredstavuje taky problem ako sa to na zaciatku zdalo. Suroviny nakupene na tunajsom trhu absolutne vyhovuju a bryndza Made in Slovakia nema co pokazit. Na veceru sa hlasi zo 15 ludi, prichadza o par menej. S rozdelovanim kazdej z nasledujucich porcii zistujeme, ze treba setrit, inak na vsetkych ani nevyjde. Zrejme to sposobilo ten trufaly krok Africanov, Brazilcov a prevazne Portugalcov, ktori si obratom k nasim haluskam nakladaju struhanu mrkvu, bielu kapustu, nalievaju vino a zajedaju chlebom. To vino sa este da odpustit, ale ta zelenina a chlieb mi prichadzaju trestuhodne... Kazdopadne, hlavne Africania to do seba tlacia napadne pomaly, na tvarach sa javi usmev a pochvala len pri otazke ako im chuti:) Niekedy mam pocit, ze pri nepozerani sa dojde k volnemu pokracovaniu epizody Mr. Beana s tatarskym biftekom... Nakoniec je po bitke, straty su obrovske – s vypatim poslednych sil hosti sa zjedlo uplne vsetko a Slovaci tak nastastie nedostali kosom. Zda sa mi, ze tak skoro sa to tu ale znova robit nebude vzhladom na absenciu klucovej suroviny a hlavne kvoli podozrivo vysokemu dopytu po bravcovom na cibuli, ktore vzapati na stole strieda posledne zbytky po nasej narodnej pyche...

2 komentáre:

  1. Beloch na africkej farme:)) normálne som ťa mal pred očami v čiernobielom a mierne zrýchlenom prevedení á la Laurel a Hardy:) Inak, ten 50cm potkan bol možno tiež domáci miláčik ako makak:) Nebol ešte živý?

    OdpovedaťOdstrániť