sobota 22. decembra 2012

Moja praca a Vianoce v Kala-Kala

Mame dva dni do Vianoc a ja mam pocit, ze ziadne sviatky sa tu nekonaju. Ci chcem, ci nie, jednoducho bez snehu a minimalne minus 10 to nie je ono. Priznam sa ale, ze ten stres, preplnene vlaky, obchody, proste vsetky pripravy na ten den D – ani mi to nechyba. Samozrejme, stretnutie s rodinou a kamaratmi... to sa neda nahradit. Co je pre mna ale povzdudive, je klud, aky mame teraz v nasom centre. Nikdy som si nevedel predstavit, ze nieco take je tu vobec mozne. Vsetko je take pohodove, bez stresu z nejakych sviatkov... Minuly utorok sme organizovali formaturu – light verziu nasej stuzkovej pre tridsiatich konciacich tretiakov. Hned na to sme takmer vsetkych z bezmala 90 chalanov vypravili na cestu k svojim pribuznym. Ostalo ich tu 12. Dvanast tych, ktori s nami stravia Vianoce. Zrazu sa organizacia centra scvrkla na desatinu kazdodennej rutiny, no po tom, co sme sa rozlucili aj s oboma nasimi slovenskymi dobrovolnickami, zda sa mi, ze zacinam skutocne pracovat:D

Casto sa ma niektori pytaju, co tu vlastne robim. Tak po troch mesiacoch by som to chcel konecne uviest na spravnu mieru. Preto kratky prehlad mojej prace:

Pracovny tyzden:

- budicek o 6.00
- 6.30 – Bom dia (uvodne slovo do dna pre chalanov)
- 7.00 – ranajky
- cca od 7.30 mi zacina pracovna doba 
- 3-4x do tyzdna v tomto case chodim nakupovat veci pre centrum – 70% potraviny pre kuchynu, 20% material pre pracovnu a 10% zbytok pre fungovanie centra = zabite cele dopoludnie (je to sice unavne, ale clovek na miestnom trhu, kde nakupujeme, spozna mentalitu tychto ludi - pre vela z nich som zrazu "amigo" a vacsina predajcov sa ide potrhat o to, kto mi da vyssiu cenu za mrkvu, fazulu ci fubu de bombo) 
- poobede mame spravidla tak hodku na oddych, o strnastej cca zacinam pracovat na administrative – ucty, faktury, platby, mzdy a ostatne (ne)potrebne veci, ktore mam skutocne rad:D 
- zhruba do 17-18 pracujeme v office, zalezi podla dna, kedze 3x do tyzdna mame s chalanmi vecerny sport 
- spravidla od 18-tej mam robotu v kuchyni, kedy sa serviruje jedlo na veceru 
- po veceri pol hodina s chalanmi na vecernej modlitbe 
- od 20-tej je program diferencovany – ak mame elektrinu, su rozne aktivity – futbal, divadlo, hudba, informatika, domace ulohy, opakovanie uciva - ked mam chut, som pri chalanoch a nieco ich ucim alebo skor doucujem, pripadne travim nejaky cas na informatike (vid predosly prispevok na blogu), pripadne mame vlastny program dobrovolnikov, plnime si socialne povinnosti navstevami priatelov a sponzorov centra, pripadne oslavujeme narodky chalanov 
- o 21 Boa noite - vecerna modlitba na dobru noc, zhodnotenie dna a chalani idu spat 
- tymto momentom konci "pracovna doba" dobrovolnikov, no pre mna este len zacina najdolezitejsia cast dna – kontrola uctov a penazi v kase... 
- zhruba o desiatej vecer som free a mozem ist do postele 

Vikend:

- clovek by cakal, ze vikend bude v tejto praci casom na oddych – OMYL! - budicek 6.30 
- 7.00 Bom dia a ranajky 
- od 7.30 cca sobotne prace – upratovanie centra – triedy, patio, sprchy, wcka, zahrada, chodniky, odpadky a moje oblubene – pole 1 a pole 2:/ 
- 4 hod polointenzivnej prace na slnku a ste hotovi... 
- 12.00 – obed 
- 12.30 – hry v herni – biliard, stolny futbal, gitara,... 
- 15.00 – pravidelna vikendova navsteva troch okolitych dedin – hry s malymi detmi, citanie rozpravok a pod. 
- 18.00 – omsa 
- 19.00 – priprava vecere 
- 20.00 – volno 

- nedela viacmenej podobny program, akurat cele dopoludnie je venovane aktivitam ako hudbe, tancu, komunikacii, kresleniu,... 

Stvrtok je v Kala-Kala den, ktory je urceny na oddych pre dobrovolnikov. Vtedy spravidla niekam vypadneme – plaz, rybacka, dokonca sme boli na safari (interne kodove oznacenie – Jursky park – clovek mal pocit, ze vsetky zvery v rezervacii vymreli...). Chalani maju normalny program ako v ostatne dni, akurat nas dobrovolnikov v tomto case zastupuju domaci.

Tak to tak v skratke k mojej pracovnej naplni... Okrem toho veci, ktore treba urgentne vybavit. Minule som siel prvykrat platit fakturu do banky. Vzhladom na cenovu hladinu v tejto krajine a maximalnu nominalnu hodnotu bankovky 2000 kwanza, tu ludia casto nakupuju s pekne velkym balikom penazi. Nuz, beriem teda aj ja v tento den jeden ruksak, zbalim potrebnu sumu, sadnem do auta a vyrazam do nedalekej banky... Vzhladom na to, ze som beloch (spravidla sa tu k nim v sluzbach spravaju velmi uctivo a niekedy az prehnane), ocakavam priebeh platby bez najmensich problemov. Nuz, najskor ma SBS-kar naviguje pri parkovani akoby to absolutne prazdne a neoznacene parkovisko pred budovou s rozmermi 5x3m malo nejake dopravne pravidla. Na to vzapati ako sa snazim vstupit do banky, s prisnym pohladom a otazkou na perach jemne poodchyluje dvere, samopalom ukazuje na moj ruksak a pyta sa na jeho pochybny obsah... Pri veskerej snahe rozmyslat ma nenapada nic vtipnejsie ako povedat pravdu. Nesiem peniaze, hovorim. A chlapik uveril... otvara dvere. Nabuduce vyskusam nieco ine...:)

Od onoho dna, ked sa sef dozvedel, ze pisem (teraz uz dost sporadicky) blog na Slovensko, dal mi na starost aj blog nasho centra. Takze po novom som zodpovedny este aj za komunikaciu navonok. Nie je toho vela, ale ten jazyk da kazdopadne zabrat... 

Casu uz teda nie je tolko kolko byvalo na zaciatku. Clovek sa musi venovat myslou aj srdcom centru a deckam, ktore tu mame. Stereotyp navyse nedava vela prilezitosti na zazitky. Od januara ma caka mesacna misia mimo Kala-Kala, tak ta dufam prinesie nieco, o com bude hodne napisat blog... 

PS: Hodiny portugalciny sa uz nekonaju. Uhrali sme to dostratena, odkedy sme na lekciach zacali spievat...:)

PS2: Nejakym zazrakom som sa dopracoval k neoficialnemu krstnemu synovi... 

Chcem vsetkym vam, ktori citate tieto riadky a osobitne mojej celej rodine, zazelat Vianoce plne pohody, hojnosti, radosti a casu straveneho s blizkymi. Aj ked tento rok ich nebudeme slavit spolocne pri veceri a rodinnych stretnutiach, v myslienkach ostavame spolu. Skuste si tento rok uzit sviatky s vacsou pohodou a mensim stresom. Ved sme prezili aj ten ocakavany koniec sveta:) (ja som navyse zistil, ze to v decembri ide aj bez nervov z odpratavania snehu:) Vesele Vianoce a najlepsi vstup do Noveho roka zelam vam vsetkym!


Formatura 2012




Krstne dieta - Dongala

3 komentáre:

  1. Marek citam so zatajenym dychom..obdivujem ta co robis a ze si sa na to dal ;). prajeme ti radostne vianoce..vela pohody, lasky, zdravicka a teplucka :))) balkovci, kamodovci, balazikovci a chamkovci ;) papa

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahoj Marecku, ako s tym Dongalom??? vc ficou como padrinho d Natal? :) tesim sa, ze ste mesacnu misiu prezili a tesim sa na dalsi blog!! a mozes mi hodit aj blog KK, obri :)) majka

    OdpovedaťOdstrániť